Poradenstvo na ceste k poznaniu samého seba

Malá úvaha

Už Thalés z Milétu (grécky filozof, narodil sa asi v r. 640 pred n.l., prvý Grék, ktorý si osvojil orientálne znalosti v obore matematiky a astronómie a samostatne ich rozpracoval)* podľa antickej tradície odpovedal na otázku:

Čo je najťažšie zo všetkých vecí? „Poznať sám seba“

Čo je najjednoduchšie? „Poradiť druhým“

Pre úplnosť dodávam jeho odpovede na ďalšie dve otázky...

Čo je Boh? „To, čo nemá ani začiatok, ani koniec“

Ako je možné žiť v dokonalom súlade s cnosťou? „Tak, že nikdy nerobíme to, čo odsudzujeme u druhých"

Thálesove odpovede na prvé dve otázky ma inšpirovali k napísaniu týchto pár riadkov... Nazývam svoju službu síce poradenstvom, ale nie je to poradenstvo v pravom slova zmysle, teda v zmysle poskytovania rád. Vychádzam totiž z vnútorného presvedčenia, že každý z nás je najväčším odborníkom svojho života.

V priebehu života dostávame množstvo rád, už od detstva to máme popretkávané dobre mienenými radami: nechoď tam lebo spadneš, nebež tak rýchlo... v dospelosti: daj si naňho pozor, kúp to, je to dobrá investícia... rád je toľko, že niekedy máme až averziu na rady tých druhých, aj keď starších a skúsenejších. Nehovoriac o návodoch ako žiť, ktoré sú všade okolo nás, zaručené návody na to, ako byť šťastný, ako mať úspech, ako schudnúť, ako sa prestať trápiť a podobne. Nakoniec najväčšiu cenu má pre nás väčšinou to, na čo si prídeme sami, často aj za cenu rozbitých kolien, nemalých strát a obetí a so značnou námahou. Ale o to viacej si ceníme to, čo nám to prinesie, posilní nás to na našej ceste, lebo je to niečo, čo vychádza z nás samých. Ako už Tháles (a nielen on) povedal, úplne najťažšie zo všetkých vecí je poznať sám seba. Z vlastnej skúsenosti viem, že sa vyplatí vydať sa na túto cestu poznania...

Mojím poradenstvom myslím skôr byť nablízku tomu druhému, pomôcť mu orientovať sa v jeho vlastnom živote, sprevádzať ho na jeho ceste k sebe samému...

*Hans Joachim Störing: Malé dejiny Filozofie, 1991